Hľadaný výraz: jeremiah 22, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Toto hovorí Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo. 2 Povieš: Počuj slovo Hospodina, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3 Toto hovorí Hospodin: Uplatňujte právo a spravodlivosť, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste. 4 Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, povezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud. 5 Ak však nebudete počúvať tieto slová, prisahám na seba — znie výrok Hospodina — tento dom bude rumoviskom. 6 Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Gileádom si mi, temenom Libanonu, obrátim ťa však na púšť, na neobývané mestá. 7 Zasvätím ničiteľov proti tebe, mužov so zbraňou, vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu ich do ohňa. 8 Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom? 9 Odpovedia im: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im. 10 Nežiaľte za zomrelým, nenariekajte na ním, radšej žiaľte za odchádzajúcim, lebo sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj. 11 Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallúmovi, judskom kráľovi, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: Už sa sem viac nevráti, 12 ale na mieste, kam ho odviedli, zomrie a už neuvidí túto krajinu. 13 Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivo a svoje horné izby bez práva, kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženú mzdu, 14 kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby! Vyseká si okná, dom obloží cédrom a zafarbí na červeno. 15 Stal si sa kráľom, aby si sa pýšil cédrom? Či tvoj otec nejedol a nepil? Uplatňoval však právo a spravodlivosť a mal sa dobre. 16 Dopomáhal k právu biednemu a chudobnému a mal sa dobre. Neznamená to poznať mňa? — znie výrok Hospodina. 17 Ty však nemáš oči a srdce pre iné ako pre vlastný zisk, pre prelievanie nevinnej krvi, pre útlak a vydieranie. 18 Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jójakimovi, Joziášovmu synovi: Nebudú za ním žialiť: Ach, brat môj! Ach, sestra! Nebudú za ním žialiť: Ach, pane! Ach, veličenstvo! 19 Vystroja mu oslí pohreb: vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema. 20 Vystúp na Libanon a krič, aj na Bášane vydaj svoj hlas a krič z Abárimu, veď sú porazení všetci tvoji milenci. 21 Prihováral som sa ti, keď si bola v bezpečí, ale povedala si: Nechcem počuť! To je tvoje správanie od mladosti — nepočúvala si môj hlas. 22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milenci pôjdu do zajatia, vtedy sa budeš hanbiť a budeš potupená pre svoje zlé skutky. 23 Ty, ktorá bývaš na Libanone, ktorá hniezdiš na cédroch, ako len budeš stonať, keď prídu na teba pôrodné bolesti, kŕče ako na rodičku. 24 Akože žijem — znie výrok Hospodina — keby Jójakimov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ. 25 Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov. 26 Zahodím teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete. 27 Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia. 28 Je azda tento muž, Konja, bezcennou a odhodenou nádobou, náradím, ktoré nikto nechce? Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí, zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú? 29 Krajina, krajina, krajina, počuj Hospodinovo slovo! 30 Toto hovorí Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného, ako človeka, ktorý nemal úspech vo svojich dňoch, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na Dávidovom tróne a znova panovať v Judsku. |
